Pod
stromami
OBČIANSKA ENVIRO INICIATÍVA
O lesoch - online publikácie, články, odborná literatúra
Pri svojich aktivitách sa často stretávame s nedostatkom relevantných a hlavne čerstvých informácií.
Preto sme sa rozhodli priebežne vytvárať vlastnú knižnicu zaujímavých článkov a informačných zdrojov.
Vitajte v našej lesnej čitárni
Mrtvé dřevo klíčem k biodiverzitě lesa
„Nízké množství mrtvého dřeva v hospodářských lesích má za následek vymizení skupin organismů vázaných na mrtvé
dřevo a následně pokles biologické diverzity.”
Ing. RADEK BAČE, Ph.D.
Na Lesníckej a drevárskej fakulte ČZU v Prahe sa podieľa na výuke ekológie lesa.
Je členom výskumného tímu, ktorý sa zaoberá dynamikou prirodzených lesných ekosystémov a ich produkčnými a mimoprodukčnými funkciami.
Časopis Fórum ochrany přírody 02/2016
Stačí to přírodě nezkazit.
Les na Klokočné ukazuje, že příroda to umí líp
Přirozené zmlazení neznamená jen mnohem větší pravděpodobnost uchycení semenáčku, ale taky větší hospodárnost, protože odpadá celá paleta lesních prací, které musí člověk se svými stroji vykonat, aby se jednodruhového plantážového lesa dobral.
„V takovém rozsahu jsme to nečekali ani my. Tento systém je ekonomicky šetrnější.
Je to ale vcelku pochopitelné. Značnou část prací necháváme přírodě, která to zkrátka umí líp než my,“ uzavírá milovník lesa v penzi bývalý ředitel Lesního závodu Zbraslav Vladislav Ferkl a ukazuje při tom na stovky semenáčků jedle, které vyrůstají v zástinu vysokých kmenů svých matek a na Klokočné dominujících smrků.
Autor: Ondřej Šebestík
Zdroj: Český rozhlas, radio Wawe
Podhoubí Jak vychovávám les
s lesními hospodáři o přírodě blízkém nepasečném způsobu pěstování lesa na Klokočné
Autor: Ondřej Šebestík
Zdroj: Český rozhlas, radio Wawe
Dub je výnimočná drevina
Dub patrí medzi naše najdlhovekejšie dreviny (najstarší známy dub v Európe má asi 1700 rokov, rastie v Bulharskej dedine Granit), má veľmi tvrdé a kvalitné drevo a má vlastný vegetačný stupeň (dubový).
Mohutné staré duby patria k najpôsobivejším stromom vôbec.
JEDINÝ DUB MÔŽE BYŤ DOMOVOM AŽ 700 DRUHOV HMYZU.
Prečo je to tak? Čím je dub taký výnimočný?
Autor: entomológ Mgr. Marek Semelbauer, PhD., SAV
Národní parky Šumava a Bavorský les vydávají svůj zlatý poklad – jedinečné informace.
Jak funguje příroda bez lidských zásahů? Dokáže se les sám obnovit? Jsou znovu vysazené populace zvířat životaschopné a jaké biotopy opravdu potřebuje pro svůj život tetřev hlušec?
To je len niekoľko málo otázok, které si kladli odborníci a časť lajickej verejnosti pri založení Národních parků Bavorský les a Šumava pred 50 resp. 30 rokmi. Prevratné zistenia priniesol výskum pôsobenia vývratov stromov na lesné ekosystémy. Ukazuje sa, že vyvracajúce sa stromy sú neoddeliteľnou súčasťou uceleného prírodneho procesu, rovnako ako ňou je aj mŕtve drevo alebo prirodzená obnova lesa. Početnost a rozsah vývratových udalostí má nakoniec pozitívny vplyv na zadržovanie vody v krajine ako aj na vytváraní krajiny samostnej.
Autor: Jan Dvořák tiskový mluvčí Správa NP Šumava
Foto: Pavla Čížková
Prístupy a metódy hodnotenia ekosystémových služieb lesa
Lesy plnia v krajine významné funkcie a sú dôležitými ekosystémami, ktoré poskytujú mnohé prínosy a benefity pre spoločnosť v podobe tovarov a služieb, ako je drevo, jedlo, čistá voda, energia, ochrana pred povodňami a eróziou pôdy, regulácia klimatických cyklov, rekreácia či rôzne kultúrne hodnoty.
Tieto výhody sú známe ako lesné ekosystémové služby.
Ing. Martina Štěrbová, PhD.,
Odbor lesníckej politiky, ekonomiky a manažmentu lesa NLC
Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene
Životné prostredie, 2017, 51, 4, p. 213 – 220
Klimatológ:
Umelé zalesňovanie má svoj význam, no klimatickú krízu nevyrieši
„Aj pôvodný les vám môže, samozrejme, zhorieť, ale oveľa neskôr ako ten monokultúrny. Čím menej stabilné lesné ekosystémy sú, čím sú menej druhovo pestré, nepôvodné a neprírodné, tým skôr podľahnú extrémom počasia.“
Jozef Pecho
klimatológ, Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava - doktorand (Oddelenie meteorológie a klimatológie, KAFZM FMFI UK Bratislava)
Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt
Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny?
Jozef Pecho
klimatológ, Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava - doktorand (Oddelenie meteorológie a klimatológie, KAFZM FMFI UK Bratislava)
Concerned Climatologist
Climatology, climate change and science of planetary climate system
Prírode blízke hospodárenie v lesoch XV.
Zachovať lesy potomstvu bola hlavná myšlienka Jozefa Dekréta Matejovie v dobe kedy žil a staral sa o lesy. V súčasnej klimatickej situácii by sme tento apel mohli mierne modifikovať:
„Udržať ekologicky stabilné lesy pri prebiehajúcej klimatickej zmene následným generáciám."
Prof. Ing. Milan Saniga, DrSc.
Katedra pestovania lesa
Lesnícka fakulta TUZVO Zvolen
Slovenská agentúra životného prostredia
Adaptačné a mitigačné opatrenia, strategické dokumenty a publikácie
Praktickí lesníci o PBHL (3.časť):
Rubne zrelé stromy - ako sa k nim dopracovať cez správnu výchovu
Postrehy a skúsenosti Ing. Dušana Mikuša, ktoré odzneli z jeho úst v porastoch na Kulháni. Základom školení, ale aj nášho stretnutia bolo motto: ,,ROBME VECI JEDNODUCHO“.
Jozef Marko
Cieľom príručky je dať bežnému smrteľníkovi do ruky cenný nástroj, ako môže do diania v lese nazrieť odborným okom. Ľahko a rýchlo - bez mesiacov, či rokov štúdia tejto problematiky.
S pomocou tejto príručky dokáže ktokoľvek skontrolovať či to, čo sa deje v lese, je tak ako by malo byť. Ak objaví niečo čo nie je v poriadku, vie ako môže zasiahnuť.
Spracovali: Mgr. Andrea Janíčková a Mgr. Veronika Koníková
Stručná a praktická príručka pre orientáciu v lesnej ťažbe