Prečo nás inšpirovala záchrana starých stromov v lesoch a mimo nich? 

Sú staré stromy zdrojom chorôb a škodcov? Alebo sú naopak nenahraditeľné pre zdravý vývoj lesného spoločenstva a tvoria živé zázemie pre obrovské množstvá druhov húb, mikroorganizmov, hmyzu, vtáctva a cicavcov?

Nehovoriac o ich obrovskom prínose v boji s klimatickou zmenou...

 

Druhá a tretia odpoveď je správna. Existuje totižto množstvo organizmov, ktoré sa nedokážu vyvíjať, rozmnožovať ani hniezdiť v mladých porastoch. Mladým stromom chýbajú dutiny, dostatočná koruna a rovnako aj dostatočne veľký koreňový systém.

Čo robíme a chceme robiť na záchranu starých stromov  

Stromy, ktoré sme zachránili na dožitie v lesoch
 

Od novembra 2020 sme začali spoluprácu s lesníkmi štátnych lesov SR v Malých Karpatoch, pri ktorej sme vyberali pred ťažbou z pohľadu biodiverzity najvzácnejšie stromy, a tie sme označovali značkami a evidovali ich, vďaka čomu sú určené na dožitie. Znamená to, že nebudú nikdy vyrúbané.

 

Brali sme pri tom ohľad na druhovú pestrosť, takže ak sa jednalo o takmer čistý bukový porast, uprednostňovali sme duby, javory, hraby a ak sa tam vyskytovali, aj lipy, prípadne borovice a smrekovce.

 

Pri výbere sme vyhľadávali (väčšinou v teréne aj spolu s lesníkmi) stromy, ktoré mali dutiny, prípadne veľké koruny vhodné na hniezdenie. Rovnako sme bojovali za stromy, ktoré rástli na strmších úbočiach alebo brehoch potokov, pretože takéto stromy chránia lesnú pôdu pred eróziou.

 

Za cca rok sme ich vybrali v dvoch lesných celkoch vyše 1000 kusov.

 

Limbach 1.JPG

Aktuálne by už mali lesníci takéto stromy ponechávať spontánne, nakoľko by mali vo väčšine lesov Malých Karpát prechádzať na jemnejšie obhospodarovanie lesov, ktorého súčasťou je aj ponechávanie starých stromov na dožitie v každom staršom poraste, v ktorom je plánovaná ťažba.

 

Našou snahou je rozšíriť takéto jemnejšie hospodárenie do čo najväčšieho počtu lesov po Slovensku. Preto sme si postupne vyškolili väčšie množstvo dobrovoľníkov, ktorí vedia spolu s lesníkmi vyberať vhodné stromy, ktoré by mali v lese ostať natrvalo, teda až do času, kedy prirodzene spadnú a rozložia sa postupne na živiny.

Hlavové vŕby a duby

Viete o tom, že vŕba alebo dub sa môže dožiť vyššieho veku, keď sa im pravidelne orezáva koruna?

 

Ide totižto o dlhoveké stromy, ktorých veľká koruna, pokiaľ nie je orezaná ani inak mechanicky zmenšená (ohryzom, vetrom, snehom) sa môže vplyvom rôznych faktorov rozštiepiť. Tým pádom sa väčšinou poškodí aj samotný kmeň, ktorý je následne nestabilný a môže podľahnúť postupnému rozkladu v oveľa skoršom veku, akého by sa inak daný strom mohol dožiť.

 

Aby sme chápali, prečo sa takto vyvinuli tieto stromy, aby im pomáhal zásah ľudskou rukou.... Po dlhé milióny rokov žili v našom zemepisnom pásme veľké bylinožravce, ako mamuty, soby, tury a rôzni predchodcovia hovädzieho dobytka a aj lesná zver, ktorú tu máme dodnes, ale nežije v každej lokalite.

Hlavové vŕby.jpg

Tieto zvieratá formovali rast a tvar stromov už od ich vyklíčenia. Taktiež spásali veľké plochy, v ktorých nerástol hustý les ale les pasienkový, ako ho poznáme ešte z predošlých storočí, kde sa udržiaval vďaka ľudskej činnosti – paseniu dobytka.

Preto stromy mali prirodzene nižšiu výšku a pevnejšiu korunu. Po obžratí konárov sa tvarovo podobali na bonsaje. Podobný tvar neskôr začali udržiavať aj ľudia, hlavne v obdobiach, kedy už množstvo veľkých bylinožravcov rapídne klesalo.

Pre ľudí to malo význam kvôli získavaniu dreva z orezu korún, ale aj vedeli, že pomáhajú stromom sa viac dožiť.

Dnes nadväzujeme na túto tradíciu, ktorá ostala v niektorých lokalitách neprerušená. Hlavne u vŕb dokážeme na brehoch rybníkov a vodných tokov okrem zlepšenia stavu stromov vytvoriť aj vizuálne krásne stromy, ktoré dotvárajú ráz krajiny.

S orezom sa dá začať aj u stredne starých stromov.

Skúsení odborníci vedia poradiť, ako takýto strom orezať, kedy v roku je to možné a ako často by sa orez mal vykonávať.

Mapovanie starých stromov v krajine

O spoločné evidovanie najvzácnejších starých stromov je medzi turistami aj lesníkmi veľký záujem. Túto aktivitu držíme mnohí v hlave.

Máme už predpripravené mapové portály, kde by sa stromy dali evidovať.

Môžu slúžiť ako základ na vytvorenie nových turistických trás a zaujímavých lokalít, ktoré pritiahnu návštevníkov do daného regiónu.

 

Keď spustíme túto aktivitu, budeme priebežne informovať, ktoré všetky stromy už máme zaevidované.

Gaštan.jpg

Zaevidovanie najstarších stromov medzi chránené stromy

Ochrana najvzácnejších starých stromov je ukážkou vyspelosti krajiny.

U nás máme čo dobiehať, pretože evidencia aj v minulosti označených stromov ako chránených je neaktuálna. Mnohé už podľahli času alebo aj ľudskej činnosti.

Radi by sme v tomto smere robili väčšiu osvetu – na školách, v turistických skupinách a podobne. A radi by sme pomohli aj aktualizácii ich polôh, počtu a hlavne sem doplnili všetky stromy, ktoré ešte ochranu nemajú a zaslúžili by si ju. Zaevidovanie medzi chránené stromy by im totižto mohlo pomôcť ako ochrana pred poškodením alebo výrubom.

Staré stromy.jpg

Ochrana pred bobrom

Keďže bobor potrebuje ku svojmu životu stromy (aj ako potravu aj na stavbu hrádzí), môže sa javiť ako škodná pre okolitú prírodu. V mnohých krajinách sa už naučili súžitiu bobra a ľudí, či už v prírodnom prostredí alebo aj v blízkosti obydlí, či priamo v mestách alebo obciach. Najkrajšie a najvzácnejšie stromy sa dajú oplocovať tak, aby ich bobor nepoškodil a vybral si menšie a menej vzácne dreviny a kry. Rovnako sa dá zamedziť, najmä počas zimy, ohrýzanie stromov, ak sa bobrovi prinesú zvyšky drevín a krov, ktoré môže použiť ako potravu.

 

VN Viničné bobria vŕba.jpg