Voda v krajine

Určite je príjemné, že sme si ako ľudia zlepšili podmienky pre život, pretože žiť v močiaroch alebo záplavových oblastiach sa úplne komfortne a bezpečne nedá.
Otázne je však, kde je tá hranica, za ktorú zníženie množstva vody v krajine dokáže zniesť naše prirodzené prostredie a kedy nám už nedostatok vody spôsobí opačný extrém - a to je diskomfort zo sucha.

 

Preto nás veľmi zaujíma, ako udržať vodu v lesoch, jazerách, mokradiach a potokoch tak, aby po daždi  dokázala vydržať v krajine čo najdlhšie.
Aby tu mohla stále rásť vegetácia vrátane našich lesov a lúk, ale aby sme stále mohli pestovať aj plodiny viazané stáročia na naše zemepisné pásmo. Aby sme mali stále miesta, kde sa na jar zdrží voda tak dlho, aby sa stihli v nej liahnuť obojživelníky. A tiež, aby nám nevysychali vodné plochy, kde žili stále populácie živočíchov naviazaných na potrebné množstvo vody.

 

Rovnako, a asi najviac, nás určite trápi aj skutočnosť, že sa nám znižujú zásoby podpovrchových a podzemných vôd, ktoré slúžia ako zásobárne pitnej vody pre nás ľudí. Preto sa snažíme v našich iniciatívach brániť opatreniam, ktoré zrýchľujú odtok vody, a naopak podporovať projekty, kde sa voda u nás zachytáva tak, aby od okamihu, kedy nám spadne vo forme dažďa po okamih, kedy v najväčších riekach opúšťa naše územie, tu pobudla čo najdlhšie.
Rovnako chceme podporovať akékoľvek aktivity, ktoré znižujú výpar vody z krajiny. Každá plocha, kde zachránime vegetáciu, alebo ju tam pomôžeme doplniť, spĺňa funkciu zníženia teploty povrchu, a tým pádom aj spomaľuje vyparovanie vody v obdobiach s vyššími teplotami.
Áno, niekto môže namietať, že každý strom má sám o sebe pomerne vysoký výpar oproti betónovej ploche alebo udupanej tráve rovnako veľkej plochy, ako je koruna toho stromu. Ale každý strom v prvom rade svojim koreňovým systémom pomáha vytvárať taký pôdny základ, ktorý umožňuje najprv vstrebanie veľkého množstva vody, vrátane prívalových dažďov, a zároveň výrazne ochladzuje povrch tienením.
Preto považujeme zvyšovanie počtu zelených plôch v krajine na opatrenie na zlepšenie vodozádrže.

bobria voda Vinicniansky potok, dron zaciatkom juna 2021, uz menej vody.jpg
Mokrade v lesoch.JPG
skokan rapotavy, Viniciansky potok X Mahulanka, 25.4_edited.jpg
Veľký Lel2.jpg

A naopak, každá odlesnená plocha, každá vysušená mokraď a každé poorané pole, ktoré je dlhú časť roka bez vegetácie, je miestom, kde vodu udržať nevieme a odkiaľ veľmi rýchle odíde či už do mrakov alebo do morí. A také plochy sa snažíme pomáhať obnovovať.


Taktiež sa venujeme projektom, kde sa rieši mechanický odtok vody z krajiny poškodenými lesnými cestami, kde voda "uteká" z krajiny umelými zásahmi zrýchlené vodné toky a cez melioračné kanály (ktoré už splnili úlohu odvodnenia krajiny až nad potrebný rámec).  Veľakrát nám v tom pomáha aj sama príroda, a to okrem iného aj návratom populácií bobrov, ktoré sa po dlhých desaťročiach vracajú do našej krajiny a svojim silným inštinktom, vycibreným evolúciou, robia také krajinno-architektonické úpravy vodných tokov, aké sa ukazujú najoptimálnejšie na čo najdlhšie udržanie vody v tokoch.

 

Bobry však často potrebujú našu pomoc v tom, aby ich ľudia v danej lokalite prijali medzi seba, keďže si už od spolužitia s nimi odvykli. Ich zásahy sú totižto podľa ľudí často veľmi radikálne. V takýchto situáciách sme často "tlmočníkmi" medzi potrebami ľudí a potrebami bobrích rodín... čo je veľmi milá úloha, pretože návody na čo najoptimálnejšie spolužitie už máme z mnohých vyspelých krajín popísané a dlhými rokmi overené. Po o zasvätení poľnohospodárov a rybárov do týchto tajomstiev sa títo často stávajú našimi a bobrími spojencami.

Chcete vedieť, ako udržať vodu na poliach, na lúkach a v lesoch?

         

Poďte nám pomôcť ich zrealizovať ešte oveľa viac.